sportblog

V našich (nielen) hokejových kruhoch stále nedoznela a zrejme ani tak skoro nedoznie kauza okolo víťazstva Igora Nemečka nad Richardom Lintnerom v boji o post šéfa zväzu.  Početná skupina našich hokejistov ( vrátane tých elitných )  stále  bojkotuje reprezentačné akcie , pričom nič nenasvedčuje tomu ,že by sa ľady mali pohnúť.

K spomenutému radikálnemu kroku vyše 50 hráčov na čele s Michalom Handzušom   došlo prakticky okamžite po júnových voľbách.

Zhruba o dva mesiace po nich sa rozhodlo o obsadení trénerskej a manažérskej pozície.   Generálnym manažérom sa stal Róbert Švehla, zatiaľ čo rolu kouča prijal Zdeno Cíger. Obaja vedeli do čoho idú , očakávania verejnosti o zmene postoja hráčov boli veľké , a to najmä vďaka  Cígerovi  .  Zdeno totiž s mnohými z hráčov ešte hrával a k celým voľbám nemal jednoznačný postoj, čo sa však nedá povedať o Švehlovi , ktorý verejne podporoval Nemečka.

Všetko sa však vyriešilo tak, že názor napokon zmenilo iba kvarteto Kukumberg,  Cingel, Marcinko a Sersen, čo prinútilo Cígera konať.  Zaviedol systém jednodňových kempov  , na ktorých začal hráčov   z Tipsport Ligy ( ktorý logicky dostali väčší priestor)  dostávať do svojho herného systému , čo slúži ako poistka v prípade , že by bojkot vydržal až do MS.

Treba povedať, že za tento čin si náš kouč zaslúži pochvalu.  Kým na prvom turnaji v Nemecku ( ktorý bol ešte pred kempami ) to nedopadlo veľmi dobre, na nedávno skončenom Arosa Challenge vo Švajčiarsku náš B-výber príjemne prekvapil a potvrdil ,že plody trénerovej práce sa začínajú prejavovať.

V tejto chvíli je isté jedno –  Cíger urobil vec , ktorá bola v tejto situácii tou najlepšou možnou.  Ukázal tým , že môže byť trénerom , ktorý sa ani v tomto rozbúrenom mori neutopí a dokáže vhodne reagovať na ťažké situácie, čo je veľký prísľub do budúcna.

Pochvalu si zaslúžia aj samotní hráči , ktorí  na Arosa Cupe urobili solídnymi , bojovnými výkonmi dobrý výsledok, vďaka čomu ich teraz hokejová verejnosť obdivuje a chváli.

Ako reakcia na kvalitný výkon nášho B-čka na tomto turnaji však prišli aj ohlasy , ktoré sú typicky slovenské. Okamžite sa totiž začalo opovrhovať bojkotujúcimi hráčmi , hovoriť o tom ,aké sú to primadony , priestor dostali aj porovnávania ich a súčasných výsledkov na týchto turnajoch , ktoré vyzneli v prospech Cígerovcov.

Áno , fakt je , že až na prvú sezónu pod Vujtekom sme v posledných rokoch na týchto turnajoch  neexcelovali ,no na porovnávania je aj tak priskoro.

Horšie sú však spomínané reči štýlu ,že naši bojkotujúci hráči odmietajú reprezentáciu a preto si ju nevážia a pod.

Hokejová verejnosť im bola krátko po voľbách naklonená a podporovala aj ich bojkot a vzopretie sa staronovému vedeniu.

A teraz , keď sa začína dariť tým druhým, sa nimi opovrhuje, a to len preto ,že nezmenili svoj názor.

Otázka znie , prečo by ho mali zmeniť?  Zmenilo sa  niečo? 

No v tom ohľade, kvôli ktorému bojkot vznikol , isto nie. Dohady o dohode s Nemečkom padli po tom ,čo dal šéf zväzu návrh, ale so samozrejmými medzerami ,ktoré nebolo možné prijať.

No a činy ako navrhnutie Šatana za GM Európy na SP  boli iba typickým taktickým ťahom , ktorý ale názor rozumného človeka zmeniť nemohol.

Žijeme v demokracii, v ktorej má každý právo na svoj názor .  Hokejisti ho od volieb majú taký ako väčšina z hokejovej verejnosti , či už osobnostnej ale aj diváckej.  To ,že ho kvôli tomu ,že nevidia žiadne zmeny , nezmenili nie je zneucťovaním reprezentácie , neúctou k fanúšikom ale len normálnou reakciou na to , čo sa (ne) deje.

Tak sa nad tým všetkým poriadne zamyslime a nekritizujme ich.  Lebo ustupovanie za každú cenu nie je cesta k zlepšeniu. Tou  je dohoda . Ale do nej musia úprimne chcieť ísť obe strany . A to sa zatiaľ nedeje.