sportblog

Basketbalistky 12-násobného slovenského šampióna Good Angels Košice  zaknihovali svoje druhé víťazstvo v tejto euroligovej sezóne. A to nie hocijaké.  Na domácej palubovke totiž zdolali veľkého favorita , tureckého giganta Galatasaray Istanbul. Pre zverenkyne Maroša Kováčika ide už o tretí skalp tohto súpera za posledný rok, čo je vzhľadom na kvalitu a finančné možnosti tureckého tímu fantastické a priam neskutočné.

No nie náhodné.  Košičanky totiž v minulosti porazili aj ďalších gigantov ako Fenerbachce ,  Orenburg ,  trápili Jekaterinburg či Spartak Moskva .

A to aj napriek tomu ,že všetky tieto tímy sú na tom na prvý pohľad niekde inde.  Niekde inde zo stránky financií a tým pádom aj hráčskeho materiálu, zázemia a zabezpečenia.   Sú z basketbalovo vyspelých krajín ,  okrem sponzorov a majiteľov sú podporované aj zväzom, či mestom .  Ich finančné možnosti sú tak priam nevyčerpateľné , čo z nich robí veľkých favoritov.

Šport je však aj o tzv. čiernych koňoch.  Teda niekom , kto vie  aj z nie favorizovanej pozície  spomenutých gigantov minimálne potrápiť  a držať sa na vysokej úrovni.   Na túto úroveň by sme pokojne mohli zaradiť aj Good Angels.  A to v prvom rade vďaka tvrdej , obetavej , v mnohých prípadoch až v dobrom slova zmysle neuveriteľnej práce manažmentu na čele s Danielom Jendrichovským .  Tomu  polená pod nohy chtiac , či nechtiac ( nečinnosťou ) hodilo už mnoho ľudí.  Lenže tam , kde by iní zastali a vzdali to , on a jeho ľudia pokračovali.

Povedzme si príklad , v roku 2011 SBA porušila podmienky splácania pôžičky od FIBA Europe , slovenským klubom tak hrozilo vylúčenie z európskych súťaží.  Predstavte si , že robíte niečo naplno , so srdcom a  niekto kto by vás mal podporovať ,vám namiesto pomoci urobí takéto problémy.

Vytrvalosť a tvrdá práca ale nepovolili a Košice šli ďalej.  Vďaka ďalšej kľúčovej vlastnosti- šikovnosti  vedeli do svojich radov ( hoc len na výpomoc alebo aj na rozohratie ) získať hráčky najvyššej európskej úrovne ( napr. Hana Horáková) .  Vedeli vytvoriť pre ne podmienky , ktoré sú síce v porovnaní  s tými vo veľkokluboch   len malým dielom , ale vzhľadom na všetky okolnosti aj tak malým zázrakom.

Správnych ľudí si v metropole východu vybrať aj do nemenej dôležitého realizačného tímu.  Po odchode Štefana Svitka ( v roku 2012) dostala príležitosť dovtedy neznáma dvojica Maroš Kováčik – Peter Jankovič ,  čo v mnohých radoch vyvolalo špekulácie .

Neskôr sa však ukázalo , že neopodstatnené . Mladé duo vhuplo na európsku scénu nebojácne, s rýchlosťou blesku , pričom jeho výrazné napredovanie trvá dodnes.

Má kreatívne , inovatívne nápady , z ktorých sa vie  zamotať hlava nejedného favorita.

Summa – summarum Košické Good Angels fungujú ako jeden dobre namazaný stroj.  Aj napriek tomu ,že okolnosti tomu niekedy robia veľké prekážky.   Lenže kde je vôľa , tam je aj cesta . Šport je totiž spravodlivý , to čo tomu dáš , sa ti v ňom vráti.

Tak ako sa triumfami , ako je ten včerajší  vracia sympatickému košickému klubu a hlavne jeho šéfovi Danielovi Jendrichovskému.  Ľudí ako je on, potrebujeme v slovenskom športe viac.