sportblog

Spartak Trnava má  za sebou  úspešné účinkovanie v pohárovej Európe. Slovenský majster sa dostal až do skupinovej fázy Európskej ligy, v ktorej nebol iba do počtu. Na svoje konto si pripísal 7 bodov,  v ére samostatnosti sa žiadnemu nášmu klubu nepodarilo získať viac.

 Momentálna situácia v Trnave je všetkým dobre známa. V klube po 25 rokoch skončil majiteľ Vladimiír Póor, odchádzájú aj prezident Dušan Keketi, generálny manažér Pavel Hoftych a tréner Radoslav Látal. Výrazné zmeny sa nemajú vyhnúť ani hráčskemu kádru, ktorý má podľa medializovaných informácií opustiť minimálne 10 hráčov.  Bakošovi s Jirkom končia hosťovania, svoj odchod (ne)priamo naznačil aj Erik Grendel.

 Otázniky ohľadom budúcnosti

Spartakovci síce stihli ubezpečiť riadiaci orgán Fortunaligy, že najčiernejší scenár v podobe odstúpenia zo súťaže nehrozí, no nad budúcnosťou trnavského futbalu sa aj tak vynára množstvo otáznikov.

Kto sa stane novým majiteľom, kto prevezme uvoľnené funkcionárske a trénersky post, s akými hráčmi nastúpia „Bíli Andeli“ do jarnej časti?  Zvládnu postúpiť do najlepšej 6-tky a vyhnúť sa bojom o záchranu? Odpovede na tieto otázky sa dozvieme neskôr. Motív tohto článku je úplne iný.

Takmer polročné dobrodružstvo

A to vyzdvihnúť cestu, ktorú Trnavčania od leta prešli v pohárovej Európe. Odohrali počas nej 14  zápasov, ten prvý proti Mostaru už 11.júla.  S výnimkou tohto bosniackeho súpera čelili tímom, ktoré boli vo vzájomných zápasoch veľkými favoritmi, ktoré disponovali oveľa vyššími rozpočtami a ktorých hráči mali oproti trnavským o dosť vyššie platy. Aj z hľadiska skúseností v pohárových zápasoch bol Spartak vždy outsiderom.

Sen o Lige majstrov síce ukončila Crvena Zvezda Belehrad, no  aj postup do skupiny Európskej ligy bol veľkým úspechom. Inak, v súvislosti so srbským majstrom, ktorý potom v LM postúpil až do skupinovej fázy, sa vynára jedno zaujímavé porovnanie. Crvena Zvezda hráva svoje zápasy na belehradskej Maracane, známej elektrizujúcou atmosférou a strašidelným tunelom vedúcim zo šatní na ihrisko.  Vo svojom domovskom stánku vynulovala Neapol a Liverpool, pričom tím Jurgena Kloppa dokonca porazila.  Trnava však na tejto horúcej pôde dokázala uhrať remízu 1:1. Samozrejme, futbal prináša takéto paradoxy veľmi často, za zmienku a uznanie to však určite stojí.

V samotnej skupinovej fáze si Spartak nepočínal o nič horšie. V 3 zo 6-tich zápasov si udržal čisté konto, od Anderlechtu Brusel neinkasoval ani gól. V prehratých zápasoch sa síce ukázala vyššia kvalita súperov, dôvod hanbiť sa však nebol ani raz.  Zisk 7 bodov je v takejto súťaži fantastická vizitka.  Nechýbalo veľa a Trnavčania mohli bojovať aj o postup do jarnej časti.

Tradične silná defenzíva

Základom úspechu bola rovnako ako pri majstrovskom ťažení tímovosť. Trnava nemohla súperov prekonávať ofenzívnym „hurá“ futbalom. Jediná šanca spočívala vo výborne organizovanej defenzíve, maximálnom dodržiavaní taktiky, bojovnosti a vzájomnej pomoci na ihrisku. Spartakovci dokázali spĺňať tieto požiadavky, a preto pre favorizovaných súperov predstavovali ťažký oriešok.

Samozrejme, fanúšikovia by si priali o niečo atraktívnejší herný prejav. S výnimkou záveru zápasu v Bruseli však bola trnavská taktika plne pochopiteľná.

Smutný koniec, no aj veľký prísľub

Spanilá jazda pohárovou Európou si vyžiadala svoju daň v podobe únavy a horších výkonov, aj výsledkov vo Fortunalige. Porcia celkovo 36  zápasov počas 5 mesiacov (18 v lige, 14 v Európe, 4 v Slovnaft cupe) sa musela prejaviť. Nevravím, že až  8.miestom v ligovej tabuľke. To je reálnym dôvodom na určitú nespokojnosť, nikto z ľudí pôsobiacich v trnavskom futbale si však nezaslúžil, aby sklamanie z neho prekrylo pohárové úspechy.

Z viacerých strán po zápase proti Fenerbahce zaznelo, že Trnava by mohla slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie slovenské kluby. V hlavnej fáze európskych pohárov sme totiž na víťazstvo čakali od roku 2009, na zisk aspoň bodu od roku 2011.  Spartak ukázal, že slovenský klub môže v pohárovej Európe vydržať aj dlhšie ako 2 či 4 zápasy a uhrať slušné výsledky aj v skupinovej fáze.

Práve za to si v Trnave zaslúžia najväčšie poďakovanie.