sportblog

Aktuálne najčastejšie sa skloňujúce meno slovenského športovca je Vladimír Weiss. Na rozdiel od Petra Sagana či Mateja Tótha však nie je spomínané vďaka úspechom. Syn bývalého reprezentačného trénera na seba už po niekoľkýkrát upozornil spôsobom, ktorý potvrdzuje, že čo sa týka kontroverzií,  je medzi slovenskými športovcami lídrom.

 O tom, čo sa stalo, už počul asi každý. Weiss sa v pondelkovom zápase proti Čechom urazil za to, že, rovnako ako proti Ukrajine, mu tréner Hapal nedoprial ani minútu na ihrisku. Po treťom striedaní, keď Adama Zreľáka vymenil Adam Nemec, sa bez podania ruky pobral do šatne, hoci do konca zostávala ešte necelá štvrťhodina.

Samotný tréner si Weissov odchod kvôli sústredeniu sa na zápas ani nevšimol, no médiám nič neušlo. Pavel Hapal nechcel robiť unáhlené závery, tvrdil, že s hráčom by rád celú situáciu prebral.

Weiss ho však vo vyjadreniach  predbehol. Na rovinu povedal, že reprezentačnú kariéru síce neuzatvára, no počas Hapalovho pôsobenia už za Slovensko hrať nebude. Zdôvodnil to nedostatkom rešpektu z trénerovej strany a tým, že ich vzájomné rozhovory sa nezhodovali s realitou. Predčasný odchod z lavičky vraj bol len vyústením jeho pocitov z celého reprezentačného zrazu.

Ak by sme sa mali baviť o nedostatku rešpektu, ukázal ho v prvom rade samotný Weiss. Jednak práve k Pavlovi Hapalovi. Každý tréner má totiž plné právo na nomináciu hráčov a ich následný výber do základnej zostavy. Nesie za to zodpovednosť. Jeho zverenci sú tak povinní rešpektovať jeho rozhodnutia. A o to viac, ak ide o reprezentanta. Ten je na očiach prakticky celej krajine a mal by byť vzorom pre množstvo mladých futbalistov. Na ihrisku, aj mimo neho.

Samozrejme, všetci vieme, že tieto zásady porušil Vladimír Weiss už dávnejšie. Škandály ako legendárne šoférovanie či nočné výlety počas reprezentačných zrazov sú každému dobré známe. Napriek tomu však vždy dostal šancu- prvú, druhú, tretiu a ďalšie. Nominoval ho aj Pavel Hapal. Priestor na ihrisku sa ale rozhodol dať iným- Rusnákovi, Makovi a Stochovi. V porovnaní s Weissom hrávajú všetci traja kvalitnejšie klubové zápasy proti ťažším súperom, takže voľba to nebola úplne nezdôvodniteľná. Hapal navyše Weissovi dvere nezavrel, išlo predsa len o dva zápasy, nie dlhodobú „nedôveru“.  Hráčovi stačilo viac trpezlivosti a možno by sa aj pod novým koučom dočkal skvelých momentov.

Opustenie lavičky nebolo veľmi korektné ani voči spoluhráčom. Tým, ktorí sa na ihrisku snažili o vyrovnanie, ako aj tým, ktorí podobne ako on sám, nedostali šancu. Takisto ako Weiss, sa na ihrisku počas spomínaných 2 zápasov neobjavil ani Tomáš Hubočan. V reprezentácii mu pritom 8 rokov patrilo miesto v základnej zostave, prakticky vždy si zastal svoje miesto, odovzdal maximum. Tréner Hapal dal na jeho úkor šancu Hanckovi, ktorý rovnako ako Hubočan nehráva v klube, no má len 20 rokov a minimum skúseností.O žiadnom urazení sa od Hubočana sme však nepočuli.

Ak by sme sa na Weissa pozreli zo stránky talentu a herného potenciálu, je ho veľká škoda. Do reprezentácie vtrhol ako víchor v 19-rokoch a hneď pri prvom súťažnom štarte proti Česku podal fantastický výkon. O pár dni na to predviedol krásne kľučky proti obrane Severného Írska a Stanislavovi Šestákovi naservíroval gólovú prihrávku ako na zlatom podnose. Od týchto zápasov reprezentoval pravidelne, pod 3 rôznymi trénermi, strelil niekoľko krásnych aj dôležitých gólov.

V akadémii Manchesteru City sa síce nepresadil, no v rámci hosťovaní si zahral v troch elitných ligách. V roku 2013 sa v drese gréckeho Olympiakosu Pireus blysol nádherným gólom v Lige majstrov, keď krásnym sólom znemožnil miliónovú obranu parížskeho Saint-Germain. Futbaloví odborníci ho považovali za výnimočný talent, ktorý mal všetky vlastnosti potrebné pre kvalitné krídlo a rozdielového hráča- výbornú techniku, rýchlosť, silný súboj 1 na 1, skvelú kľučku do stredu, obaľovačku k vzdialenejšej žrdi.

V roku 2014 si to však bratislavský rodák šokujúco namieril do katarskej Lekhwiye. Nemalo ísť o dlhodobé riešenie, po roku-dvoch sa mal vrátiť naspäť do Európy. V roku 2016  Weiss naozaj prestúpil, no len v rámci katarskej ligy. Už vyše 4 roky tak hrá ďaleko od miest, kde sa v súčasnosti koncentruje futbalová kvalita.

A pociťovala to aj reprezentácia. To, že hráč s číslom 7, nebol nikdy presvedčivý v defenzíve a dodržiavaní taktiky, bolo tolerovateľné, veď v tomto smere mávajú problémy viacerí ofenzívni technickí futbalisti, stačí spomenúť hviezdneho Neymara. Horšie ale bolo, že v Katare Weiss výrazne stratil kondične aj rýchlostne. Po výkonnostnej stránke tak išiel dole.

Nikde však nebolo napísané, že reprezentácii už nemá čo dať. Vzhľadom na okolnosti ale momentálne pasoval skôr do role žolíka, ktorý nám môže pri určitom vývoji zápasu výrazne pomôcť.  A na tom nič nemení ani fakt, že viac reprezentačných štartov mali zo súčasného kádra len Škrteľ, Hamšík a Pekarík.

Pondelková kauza je  len akousi špičkou ľadovca, ktorá jasne ukazuje, že problémový hráč sa stále nepoučil. Weissovi nechcem brať jeho reprezentačné zásluhy, tie sú nespochybniteľné. Človeka s takýmto správaním však v národnom tíme nepotrebujeme.