sportblog

Hokejisti Banskej Bystrice patria v posledných rokoch k tomu, najlepšiemu čo slovenský ligový hokej ponúka. Po smolných finálových prehrách z posledných dvoch sezón sa pod Urpínom včera dočkali vytúženého zlata. Úplne zaslúžene.

Vo finále vrátili „Barani“ požičané minuloročnému finálovému premožiteľovi z Nitry, ktorého zdolali 4:1 na zápasy. O relatívne jasnom výsledku inak vyrovnanej série rozhodli hlavne bystrické obraty v oboch nitrianskych zápasoch, ktorými si  zverenci Vladimíra Orzságha vybojovali domáci mečbal.

Moderný štýl hry

V súčasnom hokeji sú priam kľúčovými atribútmi úspechu rýchlosť, dôraz a priamočiarosť. V Bystrici sú už dlhšiu dobu verní zámorskému štýlu hry. Základom je práve spomínaný dôraz v osobných súbojoch, vďaka ktorému vie mužstvo výborne brániť stredné pásmo, prípadne pri vysunutí obrany získavať puky v útočnej tretine. Pri prechode do útoku dominuje hlavne jednoduchosť, laicky povedané, na bránu sa strieľa z každej pozície. Súperovi gólmani majú zakaždým úlohu sťaženú veľkou aktivitou v predbránkovom priestore (clonenie, tečovanie,dorážky). Práve z takýchto situácii padá hlavne v play-off väčšina gólov, čo bolo vidieť pri množstve bystrických zásahov. Ďalšou dôležitou črtou je získavanie odrazených pukov, to jednak v prípade nepriaznivého výsledku môže znamenať dusenie súpera v jeho obrannej tretine, no hlavne, dokáže dať tímu kontrolu nad zápasom. Práve aktívna obrana s držaním puku v súperovom pásme je najúčinnejšou možnou variantov kontrolovania zápasu. Prakticky v každom dueli, v ktorom sa Bystričania ujali vedenia, bolo pre súperov veľmi náročné prebíjať sa cez veľmi dobre zorganizovanú  celoplošnú defenzívu.

Neomylný skauting

Účinnosť a efektivita každého herného štýlu závisí od typologického zloženia kádra , teda od toho, či v ňom sú naň hodiaci sa hráči. Pri nátlakovom, zámorskom spôsobe hry sú kľúčové fyzické dispozície. Manažment Banskej Bystrice vie,  ako a kde vhodné typy nájsť. Pod Urpínom sú najlepší predovšetkým vo výbere legionárov, najdôležitejšou  schopnosťou je oddelenie zrna od pliev. Pri minuloročnom striebre bolo vo finálovej zostave 9 zahraničných hráčov, pri terajšom  historickom zlate ešte o jedného viac. Žiadny z nich však nebol predraženým omylom, ktorý by zaberal miesto slovenským hráčom. Práve naopak, zámorskí hráči ako Maione, Bacashihua, Wishart, Higgs, Hickmott či Čech Kafka boli výraznými postavami schopnými urobiť potrebný rozdiel v prospech svojho mužstva.

Stále zvyšujúca sa kvalita  

Hlavne v predošlých rokoch pôsobili Barani ako mužstvo stvorené na play-off, čo je aj pochopiteľné, keďže tímom s podobným štýlom vyraďovačka vždy vonia.  Uspieť v nej dokázali napriek tomu, že pozície zo základnej časti boli kvôli nevyrovnaným výkonom v nej nižšie. Húževnatá partia dokázala zvládnuť semifinálového, vyššie nasadeného súpera, no vo finále sa jej tak s Košicami pred dvoma, ako aj s Nitrou pred rokom stalo osudným manko domáceho duelu. Neskorší majstri si v oboch prípadoch postrážili domáce prostredie, čím dostali Bystricu pod tlak, prejavujúci sa najmä v napokon rozhodujúcich zápasoch číslo 6. Táto sezóna však bola odlišná. Od samého úvodu bol jasne daný cieľ zabojovať o titul a s tým súviselo aj samotné posilnenie mužstva. Vladimír Orzságh mal k dispozícii najkvalitnejší, najširší a najvyrovnanejší káder, aký kedy pod Urpínom bol. Okrem legionárov do tímu prišli aj významné slovenské posily- Surový,  Buc, Mihálik či neskôr Sersen so Skalickým patrili k tomu najlepšiemu, čo po Tipsportligových klziskách korčuľovalo. Výsledky nenechali na seba dlho čakať- už v základnej časti išlo mužstvo veľmi dominantne a svoje kvality spoločne s víťaznou mentalitou vyšperkovalo výborným play-off.

Nevšedná trénerská dôvera

Prirodzene najväčší  podiel na  pozitívne vyzerajúcom a fungujúcom hernom obraze mužstva má mladá trénerská dvojica Orzságh-Zedník. Dvaja bývalí úspešní reprezentanti sú síce len na začiatku svojich trénerských kariér, no už teraz ukazujú obrovský potenciál a na úspech potrebné schopnosti. Mužstvu dali svoju tvár, ukázali cit pre zloženie formácii, no zároveň vedeli flexibilne reagovať na vývoj hry a podľa toho urobiť potrebné zmeny.  Vzhľadom na slovenské pomery neštandardný, no o to cennejší je ich vzťah s vedením klubu. Počas horších chvíľ v minulej sezóne neprišlo k tradičnému odvolaniu, ale výraznej hráčskej výmene. Manažment dal trénerom čas na systematickú prácu, ktorá teraz priniesla výrazné ovocie.

Faktor Handzuš

Spoločne s Jozefom Stümpelom pravdepodobne najlepší  center v histórii slovenského hokeja čakal na titul so svojím materským klubom poriadne dlho. Kým  v prvej striebornej sezóne bol víťaz Stanley Cupu z roku 2012 jedným z lídrov tímu, postupne sa jeho pozícia mierne menila. Vplyvom veku ako aj niektorých zranení už výkonnostne jednoducho nemal na to, aby odohrával výrazné časové porcie v prvých formácii. Jeden z najcharakternejších slovenských športovcov ale nezostal svojej povahe nič dlžný. Nielenže hral už len za symbolické euro, no zároveň prial pozíciu skúseného žolíka, ktorý  tím svojou skúsenosťou potiahne vo vypätých momentoch.  Po smolnom januárovom zákroku na Košičana Hričinu a následnom dištanci síce zvažoval koniec kariéry, no aj vďaka odpusteniu polovice trestu a podpore z kabíny sa rozhodol pokračovať. A urobil správne. Asi svoj posledný veľký hokejový cieľ sa mu totiž podarilo splniť a to aj preto, že vďaka  svojej veľkosti bol dôležitou súčasťou skladačky potrebnej na dosiahnutie tohto úspechu.