V lete minulého roku to vyzeralo s pokračovaním kariéry Mateja Tótha veľmi biedne. Najúspešnejší slovenský atlét bol kvôli nezrovnalostiam v biologickom pase podozrievaný z dopingu a úplne vypadol z tréningového procesu.
Chodec, ktorý udivoval športový svet nielen svojimi výkonnostnými kvalitami, ale aj charakterom, sa dostal do najťažšej situácie v svojom živote. Na svoju obhajobu musel vynaložiť 60 000 eur a samozrejme aj množstvo nervov a stresu. Pravda vyšla našťastie najavo, no po dlhom výpadku sa Tóthovi veľké šance na zopakovanie výkonov z Pekinga resp. Ria nedávali.
Zverenec Mateja Spišiaka však opäť začal s jemu príznačným tvrdým a poctivým tréningom, a ten postupne začal prinášať výsledky. V marci po tretíkrát v kariére vyhral Dudinskú 50-tku a to časom, ktorý je v tohtoročných tabuľkách na skvelom druhom mieste ( 3:42:46).
Všetci slovenskí fanúšikovia tak dúfali, že poriadne vysoko môže Matej rúbať aj na ME v Berlíne. Práve titul majstra Európy mu chýbal v jeho zbierke k tomu, aby sa stal prvým chodcom histórie s víťazstvami na všetkých veľkých podujatiach.
Na rozpálenej berlínskej trati z toho napokon bolo podobne ako pred 4 rokmi v Zürichu striebro. Áno, podľa sezónneho aj osobného maxima bol Tóth papierovo najväčším favoritom. Počas dlhej časti preteku navyše viedol. Napriek tomu sa to však v žiadnom prípade nedá považovať za sklamanie.
Práve naopak. Náš chodec ukázal, že po mentálnej stránke je neskutočný silný a odolný. Jednak na samotnej trati, kde v úmornej horúčave prekonal veľkú krízu a po prepadnutí sa na 4.priečku v závere ešte obehol dvoch súperov.
Hlavne však dokázal prekonať nepriaznivé okolnosti. Ak sa niečomu venujete celý svoj život a ono sa to začne vyplácať, je to nenahraditeľný pocit. Ak vám to však niekto chce zobrať bez toho, aby ste sa nejako previnili, je to zrejme najťažšia možná skúška, akú môže športový život priniesť.
Matej Tóth ju však zvládol a po včerajšku môžeme s radosťou povedať, že je späť. Pripravený zabezpečiť nám ďalšiu športovú radosť a hrdosť. Ak mu vydrží zdravie , nič nie je nemožné ani budúci rok na MS v Dohe, ani o 2 roky na OH v Tokiu.