Ako športový nadšenec zo Zemplína, ktorý si z rôznych dôvodov nechal ujsť prvý zápas hokejovej Dukly Michalovce na zrekonštruovanom štadióne, som pri tom druhom už nemohol urobiť rovnakú chybu:). Zmena oproti minulosti bola zrejmá, hokej na pomery druhej ligy kvalitatívne veľmi slušný, no v tomto blogu by som si rád posvietil hlavne na to, ako to na slovenských zimákoch chodí s diváckou podporou.
Čo sa týka návratu 1.hokejovej ligy na michalovský štadión, treba priznať, že vysoké návštevy boli očakávané, keďže po vyše 10-mesačnej odmlke bol hlad po hokeji prirodzene veľký. Do úvahy samozrejme musíme zobrať aj komfortnejšie prostredie na vynovenom štadióne a už tradične vysokú pozíciu Dukly v tabuľke.
Ako som už spomínal, kto prišiel , neoľutoval. Videl rýchly, dôrazný hokej s peknými hernými prvkami, zápas mal náboj aj šťavu. Dokopy vyše 4 tisícky divákov na 2 zápasoch tímu z druhej najvyššej súťaže sú síce pekným číslom, no ako sa vraví, jedna ( v tomto prípade dve) lastovička leto nerobí.
Problémom diváckej podpory na Slovensku totiž nie je ani tak počet divákov, ktorý sa mimochodom zvyšuje , no skôr to, akú podporu dajú svojmu tímu z tribúny. Mentalita slovenského fanúšika je v drvivej väčšine( česť výnimkám:) ) zameraná na úspech. Jednoducho povedané, ak sa tímu darí, je každý najvernejším priaznivcom, no ak prídu horšie momenty, je každý najlepším trénerom, kritikom a odborníkom.
Aj keď som hokej nikdy profesionálne nehral, som presvedčený, že takáto forma podpory nie je pre hráčov tým, čo potrebujú. Samozrejme, sú to profíci, ktorí za svoju prácu dostávajú na pomery našej krajiny celkom slušne zaplatené, takže potrebné sú aj nároky. Samotnému divákovi nechcem týmto článkom brať možnosť na názor, veď koniec koncov za hokej si zaplatí. Ak veci nefungujú ako majú, má pravo vyjadriť názor, no tak ako aj na ľade, aj v hľadisku existujú určite mantinely.
Slovo spätná väzba znamená to, že v prípade snahy, nasadenia a chute sa pobiť o výsledok príde podpora aj vtedy, keď sa všetko nedarí. Práve v takýchto situáciách sa fanúšikova úspechu radi vykričia a pošlú hráčov kade ľahšie. S niečím podobným som sa stretol aj dnes v Michalovciach. V zápase klubu, ktorý pracuje systematicky a rozumne , a ktorého hráči dnes po celý čas šliapali naplno.
Ja osobne si veľmi vážim členov fanklubov, ktorým by som aj touto cestou chcel vysloviť uznanie. Práve to sú ľudia, ktorí za tímom stoja v dobrom aj zlom. Tí, ktorí nechodia na štadión kvôli menu súpera. Tí, ktorí prídu na štadión preto, aby podporili svoje mužstvo a pomohli mu dosiahnuť v zápase vytýčený cieľ. A hlavne tí, ktorí sa neozvú len pri pokazenom prečíslení alebo zlej rozohrávke.
Spomínaný nárast návštevnosti je samozrejme pozitívnym faktorom. Bez reálnych fanúšikov ale nemá význam a budúcnosť. Posúvať a zlepšovať sa potrebujú nielen hráči, ale aj my na tribúnach.