V slovenskej najvyššej hokejovej súťaži sa udialo prekvapenie, aké asi nikto nečakal. Hokejisti 8-násobného majstra HC Košice prvýkrát po 16tich rokoch neprešli v play-off cez prvé kolo. Paradoxne ich vyradil tím, pre ktorý boli Oceliari najväčšou nočnou morou. Výsledok série je síce priam šokujúci, no treba dodať, že aj zaslúžený a spravodlivý.
Do minulosezónneho semifinálového vypadnutia s Banskou Bystricou platilo, že Košice si zahrali finále 8-krát po sebe a z toho 5-krát zdvíhali nad hlavu majstrovský pohár. Na nečakaný bronz z minulej sezóny „nadviazali“ hráči z metropoly východu ešte väčším sklamaním. Krutou pravdou je, že posledné dve nevydarené sezóny nie sú dielom náhody, ale množstva zlých rozhodnutí, ktoré si vyžadujú okamžitú zmenu.
Protipól moderného hokeja
Martinčania nevymysleli počas úspešného štvrťfinále žiadnu alchýmiu, no súpera predčili v stránkach, ktoré sú základom moderného hokeja. V tom sú ,bez ohľadu na dôveru v zámorský či európsky štýl, kľúčovými prvkami dôraz, rýchlosť, dynamika či priamočiarosť. Zverenci Pavla Paukovčeka boli počas celej série dôraznejší v osobných súbojoch, v ktorých dominovali rýchlostne aj fyzicky. Smerom dopredu sa snažili hrať jednoducho, strieľali z každej pozície a hlavne- tlačili sa do brány. Naproti tomu, favorizovaní Košičania predvádzali presný opak- v ich hre prevládali najmä kostrbatosť, komplikovanosť a statickosť, chýbali lepší pohyb ,dôraz a častejšia streľba, prichádzali individuálne chyby. Martinský gólman Corbeill sa síce v play-off vypol k fantastickej forme, no svojou predbránkovou (ne)aktivitou mu Košičania situáciu len uľahčili. Už stará hokejová múdrosť vraví o tom, že pokiaľ brankár na puk vidí, väčšinou ho chytí. Dôležité je preto spomínané tlačenie sa do brány, presnejšie povedané clonenie, tečovanie a dorážanie. Práve tie sa v modernom hokeji podieľajú na množstve gólov, čo sa , napríklad, ukázalo aj pri väčšine presných zásahov Banskej Bystrice do brány Nových Zámkov.
Potreba výraznej zmeny
Nelichotivé výkony pritom nie sú len záležitosťou série proti Martinu, s Košičanmi sa to v podobnom duchu ťahá už dlhšie. Trénerská ( aj tak dosť neskorá) výmena veľa nevyriešila, štvrťfinále jasne ukázalo, že hlavnou príčinou problémov je zlá politika pri skladaní kádra. Pre spresnenie, až 6 jeho členov má nad 35 rokov, 30tku majú za sebou 10-ti. A pri všetkej úcte- s výnimkou Ladislava Nagyho bolo na ostatných najskúsenejších článkoch kádra vidno, že už sú za zenitom. Hlavne kondične a rýchlostne. Mať v mužstve skúsené mená nie je na aj vzhľadom na ich vklad z minulosti na škodu, no všetko má svoje limity. A tie boli v Košiciach kvantitatívne jasne prekročené. Najlepším dôkazom je spomínaný nemoderný herný prejav, ktorý počas posledných dvoch rokov divákov veľa radosti , podobne ako výsledky, nepriniesol. Ak chcú Košice zmeniť súčasný stav a prinavrátiť si zašlú slávu, budú sa musieť vydať výrazne modernejšou cestou. V prvom rade, na rozdiel od súčasnosti, je potrebné ukázať cit pri vekovej skladbe mužstva, teda pomere skúsenosti a mladosti. Iba mená samotné totiž titul ešte nikomu nevyhrali.