Posledné súťažné vystúpenie našej reprezentácie v tomto kalendárnom roku prinieslo vysoké víťazstvo a výkon, na ktorý sa z každej strany šíria slova chvály. Treba podotknúť, že zaslúžene. Čierneho koňa doterajšieho priebehu F-skupiny sme totiž predčili spôsobom, ktorý naznačil veľmi nádejné signály.
Polčas ako z ríše snov
Do kabín išli tímy za stavu 3:0 pre Slovensko, ktorý bol logickým vyústením toho , čo sa počas prvej polovice duelu odohrávalo. Kľúčovým faktom bolo, že Kozákovcom sa podarilo splniť hlavnú úlohu- vnútiť súperovi svoje štýl a nedovoliť mu využiť jeho zbrane. Proti Litovčanom, kombinačne silnému mužstvu v prípade hlbokej obrany súpera , no zároveň na straty háklivému pri vyššom tlaku protihráčov sa jasne pýtal vysoký pressing. Tým sme súperovi prakticky znemožňovali prechod na našu polovicu. Samotná výstavba útoku mala z našej strany prvky moderny zastúpené v podobe , v akej už dávno predtým nie. Defenzívne štíty Kucka so Škriniarom rýchlou , konštruktívnou rozohrávkou ako aj pre nich príznačnou odvahou podporovali útok. Vďaka tomu mohli ešte viac vyniknúť režisérske schopnosti mozgu našej hry Mareka Hamšíka, ktorý už ,laicky povedané, nebol na všetko sám. Z krídelných priestorov hrozili či už individuálne ale aj citom pre kombináciu Mak s Weissom, ku kvalite obaja pridali aj bojovnosť prezentovanú pri častom napádaní. Útočné možnosti robili variabilnejšími krajní obrancovia Pekarík s Hubočanom, ktorí lietaním po stranách vytvorili množstvo nebezpečným situácií. Svojej úlohy sa perfektne zhostil útočný hrot Nemec, k množstvu ťažkých vyhratých osobných súbojov pridal aj čerešničku na torte v podobe veľmi dôležitého prvého gólu. Okrem troch presných zásahov, z ktorých najmä ten druhý ukazoval známky veľkej hernej pohody, sme si vytvorili aj ďalšie solídne strelecké príležitosti, čo najlepšie svedčalo o efektnosti a kvalite nášho prejavu.
Bezpečná kontrola
Druhý polčas nepatril medzi ohurujúce, podiel na tom malo viac pochopiteľných vecí. Podstatné bolo najmä to, že na plašenie sa nebol dôvod. Slováci sa snažili loptu viac držať, aby hostia museli plytvať sily behaním bez nej, prípadne sa v niektorých úsekoch hry stiahli a vyčkávali na brejky. Defenzíva pracovala bez chýb, súperovi dovolila len jednu lepšiu možnosť, takže riešenie to bolo správne. Smerom dopredu sa možno vzhľadom na prvý polčas čakalo viac vzruchu, no čoraz nekvalitnejší a mokrejší terén hral proti futbalovej stránke, čo sa ukazovalo najmä pri finalizácií akcií. Jednu z nich sa napokon podarilo pretaviť Hamšíkovi do 4.gólu,ktorý bol pekným vyvrcholením vydareného duelu.
Faktor rovnováhy
Tréner Kozák sa po zápase sťažoval na relatívne slabú návštevu (niečo vyše 9 000 divákov) ako aj na podľa neho stále prítomné podceňovanie a zhadzovanie vlastných hráčov zo strany médií resp. fanúšikovskej obce. Najdôležitejšou vecou v tejto problematike je rovnováha. Lietať v oblakoch by znamenalo krutý pád, naopak včerajší výkon by mal slúžiť ako nastavená látka na ktorú sa bude nadväzovať. Súčasťou spomínaného rovnovážneho stavu je však aj dávka dôvery od futbalovej verejnosti. Časté vypravdovanie a mediálne vojny medzi oboma stranami nemajú žiaden úžitok. Cesta k napredovaniu vedie iným smerom. Smerom spolupatričnosti a súdržnosti.