Včerajšie islandské víťazstvo nad Anglickom je jednou z najväčších, ak nie najväčšou senzáciou tohto futbalového roka. Veľký triumf malej ostrovnej krajiny sa však nezrodil šťastím, ale po výkone , ktorým favorita predčila.
Napriek solídnym islandským výsledkom v poslednom období ako aj na samotnom turnaji sa čakal relatívne hladký postup Anglicka. Po rýchlom Rooneyho góle to aj na niečo takéto vyzeralo, lenže realita bola napokon iná. Islanďania skóre rýchlo vyrovnali a aj otočili, no a svoju pozíciu si už výbornou hrou ustrážili.
Moderná obrana
Pri bránení sú Islanďania dôslední a kvalitní počas celého priebehu turnaja, lenže včera svoju defenzívu posunuli ešte na vyšší level. Všetci hráči boli okrem už tradičných zbraní, bojovnosti a nasadenia , vybavení aj taktickou a organizačnou vyspelosťou. Hráči v modrých dresoch svojho súpera pri každom pokuse o prienik do šestnástky umne vytláčali , čím Albionu znemožnili vytvoriť tlak. Výsledkom tejto práce bol fakt, že brankár Halldorson mal počas celého zápasu možno jeden ťažší zákrok.
Úderný útok
Gólov síce zverenci Larsa Lagerbacka dali už v skupine relatívne dosť, lenže ich prechod z defenzívy bol častokrát , najmä v dueli proti Portugalcom , založený na odkopávaní lôpt , z ktorých niektoré odovzdane prešli dopredu a ďalšie takpovediac na tribúnu. Proti Angličanom však dokázal kvalifikačný premožiteľ Česka či Holandska loptu aj občasne podržať, alebo sa ľahkou, no presnou a účinnou kombináciou prepracovať dopredu. V konečnom účtovaní tak mal Joe Hart viac práce ako Halldorson.
Bezkrvný Albion
Po síce , čo do víťazstva, nulovo hodnotnom , ale herne nádejnom výkone proti našim sa zdalo , že anglická kvalita graduje a tím môže prekvapiť aj najväčších favoritov. V zápase proti druhému tímu F-skupiny sa však partia okolo Roonyeho len hľadala. Nie, rozhodne tým nemienim nemienim negovať predošlé riadky o skvelom výkone outsidera, keďže k vypadnutiu Albionu prispel veľkou mierou, no svoj , tiež nemalý podiel mala na včerajšom výsledku aj spomínaná letargia nášho nedávneho súpera. Žiadne rýchle nábehy krajných hráčov ( najmä obrancov) ,žiaden systém, nízka bojovnosť, sterilnosť. Jednoducho fakty, ktoré v kombinácii s islandskou hrou robia výsledok úplne zaslúženým.
Nádherná rozprávka malej krajiny tak pokračuje aj naďalej. Bez ohľadu na výsledok štvrťfinálového zápolenia s domácim Francúzskom( v ktorom tiež nie sú bez šance) sú Islanďania veľkým oživením a najväčším objavom turnaja, ktorého atraktivita je vďaka nim len zväčšená.