Prvým finalistom tohto ročníka Tispsport Ligy je Banská Bystrica. Na tomto fakte by vo väčšine prípadov nebolo nič prekvapujúce, no tentoraz mali Országhovci za súpera tím, ktorý z posledných 8 sezón vyťažil 5 triumfov a ďalšie 3 striebra, pričom aj v prebiehajúcom ročníku sa stal víťazom základnej časti a do play-off vstupoval z najvyššej možnej pozície.
Papierové predpoklady , vo väčšine prípadov predpovedajúce vyrovnanú sériu s úspešným koncom pre Oceliarov sa teda nenaplnili. Svoju rolu pritom hralo viacero faktorov, no nad všetkými vyčnieval jeden hlavný. Kľúčové bolo ,že Bystričania dokázali favorizovanému súperovi vnútiť svoju hru. Zámorský štýl hokeja sa snažili pod Urpínom produkovať už dlhší čas a práve v tejto sérii sa prejavilo ovocie tejto práce tak, ako nikdy predtým.
Celoplošná obrana , začínajúca sa už vysokým forčekingom, hrala tvrdo, no na rozdiel od minulosti oveľa čistejšie a disciplinovanejšie. Barani navyše boli skvelo pripravení aj takticky , organizačne a kondične, takže spomínané herné prvky mohli predvádzať bez vynútených prestávok. Výsledkom tejto pripravenosti bolo ,že košických šancí bolo počas každého zápasu vrátane minút , v ktorých boli Bystričania pod optickým tlakom, málo.
V útoku mali Barani solídnu hru už aj v minulosti, no z hľadiska efektivity a presnosti to predsa bolo teraz tiež o niečo úspešnejšie a údernejšie.
Brankárska opora je niečo, bez čoho sa už v súčasnosti uspieť nedá, dôležité bolo, že tieto problémy tréner Országh riešiť ani náznakom nemusel. „Cash“ si držal štandard od úvodu sezóny , k istote vedel pridať aj pre úspešného brankára kľúčové „navyše“.
Košická reakcia na súperovu hru nebola práve najlepšia. To, že dôrazný bystrický tím bude technicky- kombinačne ladenému mužstve, aké má 8-násobný slovenský majster, robiť problémy sa čakalo. No nie až v takomto vydaní. Mohlo za to viac vecí. Nielen to, že stupeň vyspelosti ,s ktorou partia okolo Handzuša svoj systém hrala , bol naozaj vysoký , ale aj fakt, že ideálne neboli ani samotné košické výkony.
Hlavne v prvých dvoch domácich zápasoch to bolo z košickej strany hlavne o nedôraznej , často chybujúcej obrane a kombináciami váhavom, málo strieľajúcom útoku. S postupom času síce Čadovci svoju hru zlepšili, no rozbehnutý súper mal aj naďalej všetko pod kontrolou.
Dôležité je povedať aj to , že bystrický úspech je cennejší o to viac , že táto sezóna najprv pre vicemajstrov nevyzerala najlepšie. Tím sa výrazne obmenil, no to želanú kvalitu neprinášalo. Vo väčšine klubov by prišlo k zmene trénera , no pod Urpínom sa rozhodli urobiť cenný a napokon kľúčový ťah. Tandemu Országh – Zedník nechali dôveru, vymenení boli samotní hráči. A zmeny v kádri svoje ovocie priniesli. Tím dostal ideálne zloženie, vytvorila sa v ňom správna chémia a odvtedy ako sa zohral , začal prejavovať svoje kvality.
Meno prvého finalistu je teda zaslúžené. Banská Bystrica Košičanov prevýšila nielen hernou stránkou ,ale napokon aj výsledkami. Cesta , na ktorú v centre stredného Slovenska nastúpili, je moderná, verme že v nej budú pokračovať . Pomôže to totiž nielen im , ale aj celej lige.