sportblog

Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Craig Ramsey s generálnym manažérom Miroslavom Šatanom majú za sebou vytvorenie nominácie na ich prvý veľký turnaj na našej lavičke. Nájdeme v nej množstvo prekvapení, ktoré signalizujú smerovanie našej reprezentácie pod týmto duom.

Ak sa na finálny výber Slovenska pozrieme číselne, neprekvapí  vysoký počet hráčov z českej ligy(14), kde už tradične pôsobí drvivá väčšina v Európe hrajúcich Slovákov.   Diskusiu ale prakticky okamžite vyvolalo to, že z domácej súťaže si v Pjongčangu zahrá až 10 hokejistov, zatiaľ čo z KHL len dvaja a to ani jeden z bratislavského Slovana.(!)

Odvaha v praxi

Od angažovania zahraničného trénera a mladého  perspektívneho GM sme si sľubovali najmä neutrálnosť a rozhodnosť. Obaja sa svojich úloh od začiatku pevne chytili a pri svojom prvom veľkom rozhodnutí zobrali zodpovednosť do svojich rúk. Práve tak, ako to robia úspešní ľudia v rôznych oblastiach, športe nevnímajúc . Bez rizika, vlastného názoru a odvahy to jednoducho nejde.

 Zaslúžene belasé zrkadlo

Prvým zaujímavým rozhodnutím je stop pre všetkých Slovanistov.  Odkedy sú Belasí v KHL, deklarujú cieľ byť základňou reprezentácie. Skôr sú však príkladom, ako to nerobiť. Ani pri nestabilnej finančnej situácii a čoraz horšom umiestnení nedostávajú naši hráči  priestor v potrebnej miere a ideálna nie je ani práca s mladými.  Príkladom je kolísavá výkonnosť potenciálnych budúcich opôr reprezentácie ako Skalický, Hrnka či Šťastný. Na nominovaní  a vývoji dvoch ligistov Sukeľa s Lamperom síce majú podiel aj Belasí, no aj v tomto prípade ťažko hovoriť o do bodky splnenej robote.

Iste, každá nominácia sa dá zobrať z rôznych uhlov pohľadu a aj ja pripúšťam, že hráči typu Viedenského či Meszároša mohli na ZOH pokojne ísť,  no pre náš najslávnejší klub ide o zaslúžené zrkadlo. Bude len dobré, ak ho motivuje k snahe o postupnú zmenu.

Meno nie je rozhodujúce

Okrem Slovanistov budú pod piatimi kruhmi chýbať aj iní stabilní reprezentanti z predošlých rokov. Stačí spomenúť bratov Hudáčkovcov či Michela Miklíka. Aj v tomto prípade ide o subjektívny pohľad, no zároveň aj o fakt, že Ramsey so Šatanom nebrali do úvahy len zásluhy z minulosti.

Pri staršom z bratov Hudáčkovcov rozhodovali v nabitej brankárskej konkurencii detaily, takže očakávať sa dal akýkoľvek záver.  No v prípade ďalších dvoch spomínaných hráčov  bola kľúčovou horšia momentálna forma ako pri možno menej známych hokejistoch, ktorí do Kórei pocestujú. Nehovoriac o tom, že Libor veľmi do koncepcie na disciplínu  zameraného Ramseyho nepasuje.

Šanca pre domácu súťaž

Keďže o neúčasti hráčov z NHL v Pjongangu bolo známe už dlhšiu dobu, Ramsey sa prispôsobil situácii a ako na jednu z možných alternatív zameral pozornosť na domácu súťaž.  A treba povedať, že veľkú.  Potenciálnych reprezentantov z Tipsportligy mal veľmi dobre zmapovaných aj vyskúšaných vo svojom systéme.

Všeobecne sa očakávalo, že na ZOH dostanú šancu štyria- piati.  Okrem skúseností Nagyho, Surového, Starostu, Hovorku a Olveckého  ale dostala priestor aj mladícka dravosť Lampera, Bubelu, Súkeľa, Krištofa aj Pauloviča.

Pre často podceňovanú ligu ide o zaslúženú odmenu, keďže v posledných rokoch zaznamenáva jasný progres. Pre 10-tich vyvolených je to ale podobne ako pre Ramseyho aj veľký záväzok.  Dá sa povedať, že všetko majú vo vlastných rukách. Ak sa v Kórei osvedčia, urobia sebe, lige aj trénerovi výborné meno. Ak nie, tak sa ešte výraznejšie začne presadzovať názor,  že medzinárodný ľad je inde.

Ako už ale bolo povedané, účty sa budú skladať až po Pjongčangu. Súčasné smerovanie našej reprezentácie vrátane nominácie ale vyznieva sympaticky a tak by bola veľká škoda pokaziť si solídny dojem.