sportblog

Sen v podobe medaily z domáceho šampionátu sa našej hokejovej 18-tke naplniť nepodarilo. Napriek tomu môže byť celé Slovensko na to, čo  počas predchádzajúceho týždňa od našich  nádejí videlo, hrdé.  Zverenci Norberta Javorčíka ukázali ,že je v ich silách dotiahnuť to vo svojej kariére poriadne ďaleko.

Na šampionátoch 18-tok sme od roku 2013, v ktorom sme sa vrátili do elitnej kategórie, síce nedosiahli taký výrazný úspech ako 20-tka pred dvoma rokmi,  no celkovo dorastenci odohrali viac vyrovnaných zápasov ako ich starší kolegovia. Favoritov dokázali potrápiť, a občas aj poraziť- Švédov v roku 2015, Čechov vlani. Už v posledných dvoch rokoch sme medzi najlepšiu 8-mičku postúpili z 3.miesta. Štvrťfinále nám však vystavilo stopku po jasných prehrách. Hráči  nikdy vyslovene nesklamali, no zároveň neprekročili tieň, ktorý by znegoval  zovšade ( aj právom) kritizovaný stav práce s mladými hokejistami na Slovensku.

Moderný tréner, hráčska kvalita a obrovské odhodlanie

Od domácich MS sme si v tomto smere sľubovali veľa. Šanca aspoň trochu pozdvihnúť úroveň nášho mládežníckeho hokeja bola pochopiteľne vysoká a treba povedať, že dianie na ňom naplneniu cieľa pomohlo. Ukázalo sa totiž, že aj Slovensko môže mať tím , ktorý bude vedieť urobiť viac ako odhadzovať puky z vlastnej obrannej tretiny  alebo sa koncentrovať na jeden zápas proti neskoršiemu účastníkovi boja o záchranu.                                                                                                                                                                                                                     Mladý, progresívny kouč Javorčík pripravil hráčov na vrchol ich doterajšej kariéry skvelo. Jednak z dlhodobého hľadiska, ale aj  na samotnom turnaji. V každom zápase namiešal správnu taktiku, ktorá jeho zverencom sedela.  Ukázal, že si nezatvára oči pred modernými trendmi. Chce sa vzdelávať, posúvať a držať so svetom krok.  Dôležité bolo aj to, že k dispozícii mal veľmi solídny materiál. Hráči potvrdili, že majú veľké individuálne majstrovstvo- technické aj  kreatívne. Skvelo boli pripravení aj kondične, v osobných súbojoch pracovali veľmi dôrazne a cudzie im neboli ani moderné prvky ako priamočiary ťah na bránu , či následné tlačenie sa do nej. Tieto pozitívne signály sa podarilo pretaviť do jedného skvelo fungujúceho a vyváženého kolektívu, ktorý sa vhodne  dopĺňal a mal správnu mentalitu. Výsledkom boli absolútne vyrovnané partie aj s najväčšími favoritmi, proti ktorým sme sa postavili tvárou v tvár ako rovnocenný súper, čo sa už dávno predtým nestalo.  Mužstvo sa žiadnych okolností nevzdalo- otočilo takmer stratený zápas s Fínskom, spamätalo sa z troch kanadských úderov v priebehu dvoch minút, ukázalo trpezlivosť v psychicky náročnom dueli  s Lotyšskom, zvládlo tesnú bitku s neobľúbenými Švajčiarmi a dokonalo zareagovalo na smolný úvod  proti Rusku.

Lídri zabrali

V každom, aj tom najsúdržnejšom  kolektíve sa nájdu hráči , ktorí majú nálepku lídrov, teda niekoho , kto je schopný urobiť rozdiel v prospech svojho tímu. V našej 18-tke sa podobné typy svojich úloh nezľakli a dokázali sa presadiť v pravej chvíli. Švédskou ligou ostrieľaný Martin Feherváry bol lídrom tímu na ľade aj mimo neho, okrem defenzívnej práce podporoval vďaka kreatívnemu mysleniu aj útok. Veľkú sebadôveru ukázal aj ďalší bek, pravidelne v Tisport Lige nastupujúci Michal Ivan. V útoku sa vo výbornom svetle predviedli  najmä prvé dve formácie. Jeden z najväčších talentov nášho hokeja, Adam Ružička sa vedel presadiť individuálne, solídne vystreliť či vymyslieť nečakanú prihrávku.  V prvom útoku mu výborne sekundovali hráči zo slovenskej súťaže- Bratislavčan Adam Liška s Martinčanom Milošom Fafrákom, obaja dostatočne draví,  rýchli priamočiari. Dlhé roky trvajúce trápenie s nedostatkom centrov by mohol ukončiť s veľkým prehľadom hrajúci Miloš Roman, ktorý má magnet na milimetrové prihrávky.  Krídelníci Patrik Hrehorčák s Filipom Krivošíkom sú rodení strelci, obaja sa ( aj vďaka dravosti) dostávali do vyložených šancí. Druhý menovaný musí zlepšiť efektivitu, keďže na rozdiel od nášho najlepšieho kanoniera nedal ani gól.  Na brankárskom poste sme mali vyrovnanú dvojicu- Juraj Sklenár sa po zlom začiatku turnaja v posledných dvoch zápasoch otriasol a bol pre spoluhráčov veľkou oporou. Jakub Kostelný sa ukázal ako výborná alternatíva za svojho kolegu , držal si výborné čísla,  situácie riešil s pre brankára kľúčovými istotou a pokojom. Spomínaní hráči majú pred sebou kľúčové roky, ktoré do veľkej miery napovedia o úspešnosti ich budúcnosti. Ak budú pokračovať v nastavení, aké previedli na MS, môžu sa pokojne presadiť aj v NHL.

Faktor 7. hráča

Slovensko  je krajina, ktorú hokej ovplyvňuje veľmi výrazne. S tvrdením, že sme hokejovou republikou, sa dá súhlasiť. Pri sledovaní žiadneho iného športu totiž neukazujeme toľko emócii, zanietenia a súdržnosti. Počas každého väčšieho podujatia je u športových priaznivcov témou číslo jeden dianie na ľade. Ukázal to seniorský svetový šampionát v Bratislave a potvrdil aj tohtoročný dorastenecký. Na každom  z našich 5 zápasoch bol totiž plný  dom, ktorý vytvoril s hráčmi výbornú symbiózu. Návnadu z ľadu v podobe spomínaných prvkov bojovnosti a kvality splatili tribúny neustálou podporou, ktorá našim hráčom vlievala motiváciu a nové sily. Vrcholom bola skvelá rozlúčka po štvrťfinálovom smolnom dueli s Ruskom. Šampionát uchvátil aj ľudí pri televíznych obrazovkách, pre príklad, štvrťfinále sledoval fantastický počet 350 000 priaznivcov. Každopádne, slovenskí mladíci dokázali republiku, ktorej sa už pomaly , ale isto cnie za úspechmi z minulosti, poriadne poblázniť.

Výkony našej 18-tky sú zaiste veľkou nádejou.  Ak sa skĺbia vhodné typy a všetko bude stáť na pracovitosti s modernou, dá sa dosiahnuť úspech. Podobnou cestou sa to však na Slovensku uberá len veľmi zriedka. Je teda veľmi dôležité, aby sme výkonmi Javorčíkovho tímu nechceli zakryť stále skôr nepriaznivú realitu. Práve naopak, táto výnimka musí  slúžiť ako inšpirácia, na ktorej treba stavať.